Paula Ďurinová je mladá slovenská dokumentaristka, ktorá žije a tvorí v Berlíne. Vo svojej krátkometrážnej tvorbe a dlhodobom fotografickom výskume sa zaoberá súčasným Gruzínskom. Jej kontemplatívne vizuálne eseje pracujú s prirodzenou sémantikou zaznamenávaného priestoru a krajiny. Do popredia v nich vystupujú prvky každodennej reality cez symboliku urbánneho či rurálneho terénu – zachytená je tradíca i socialisitický odtlačok. V Ďurinovej filmoch je citeľný najmä observačný spôsob dokumentárneho záznamu, subtílna montáž autentických obrazov zámerne neponúka explicitné súvislosti. Jemnocitný obdiv ľudí, krajiny a vecí – dokumentárny obraz pozorovaného sveta – nie je znásilnený kontextom, čím sa vytvára akýsi spontánny humanistický mod zobrazenia. Filmy, ktoré uvidíte sú filmovou poéziou o Gruzínsku, s ktorým je ich autorka intímne spätá.
Uvidíte dokopy 35 minútové pásmo zložené z filmov: Permanent Recreation (15 min.), Nikozi (6 min.), Passing (16 min.). Filmy budú uvedené s anglickými titulkami.
Po projekcii bude nasledovať diskusia s Paulou Ďurinovou. Film uvedie a diskusiu moderuje Matej Sotník z Dokumentu na kolesách.
Podujatie sa koná v rámci kooperácie projektu Batyskaf, platformy alternatívnej distribúcie Dokument na kolesách a Foajé. Z verejných zdrojov ho podporili Fond na podporu umenia a grantový program na podporu kultúry Ars Bratislaviensis.
Kontaktná improvizácia je komunikácia v tanci, niekedy divoká, inokedy tichá. Je to druh pohybu, ktorý absolútne sprítomňuje tanečníka a ten je potom schopný bezprostredne načúvať telesnej reči svojho a partnerovho tela. Spolu sa potom vydávajú na cestu odovzdávania a prijímania váhy, niekedy doprevádzanej dvíhačkami a lietaním tiel, kde sa partner raz nechá viesť a inokedy zase vedie. Kontaktná improvizácia je návrat do detstva, ako keď sme spontánne v hrách nasledovali energii pohybu a nechali pracovať geometriu našich tiel, pohltení prítomným okamžikom hry. Preto väčšina ľudí, ktorí kedy kontaktnú improvizáciu tancovali, sa k nej opakovane vracajú.
Dielňa: Táto dielňa je určená všetkým, ktorí kontaktnú improvizáciu už tancovali, ako aj pre ľudí, pre ktorých je pojem CI úplne nový. Čaká náš niekoľko cvičení, v ktorých sa budeme venovať skúmaniu kontaktného tanca a predstavíme si základné princípy odovzdávania a prijímania váhy, či nasledovania a vedenia. Okrem toho sa naučíme niektoré prvky dvíhačiek. Všetky získané zručnosti potom použijeme pri spoločnom improvizačnom tanci. Pretože CI zahrňuje širokú škálu pohybu od tancovania na nohách cez rolovanie po zemi, prineste si sebou pohodlné oblečenie s dlhými nohavicami. Nepotrebujete si priniesť partnera.
Lektorka: Žubra Katarína Žubretovská Tancu sa venuje od mladého veku. Sprvu to boli klasické spoločenské tance (Slovensko, Londýn, Nový Zéland, Bolívia) a neskôr sa pretancovala k modernému tancu a improvizácií a ku kontaktnej improvizácií. U Reny Milgrom v Prahe prešla 3.ročným programom Vedomého Tela, ktorý ju obohatil o znalosti Labanovej analýzy pohybu a Bartenieff Fundamentals a tiež o skúsenosti s tanečnou terapiou a autentickým pohybom. Svoje tanečné zručnosti si rozširuje v štúdiách Druna, Dancelab, Nuevo a na Fakulte tanca v Prahe a v Body-Mind-Centering výcviku. Tancuje v niekoľkých tanečných skupinách s účasťou na vystúpeniach. Pár krát za rok sa účastní rôznych tanečných a somaticko-pohybových kurzoch a dielňach v zahraničí, či zahraničných festivaloch kontaktnej improvizácie, skadiaľ tiež čerpá podnety pre svoju prácu. V súčasnosti učí kurzy a dielne kontaktnej improvizácie v Čechách a na Slovensku, vedie program ŽivéTelo, sprevádza súkromnými tanečnými lekciami a terapiami, lektoruje u Reny Milgrom v programe Vědomé Tělo v Prahe a spolu s Lerim Veleslavom Švecom sprevádza pohybovo-terapeutickými zážitkovými dielňami Rozvážne Vzťahy. Viac info na https://zivotanec.wixsite.com/zivotanec, www.vedomaskola.sk, www.dancelab.cz
Slovami lektorky: „V kontaktnej improvizácií chápem tanec ako komunikačný prostriedok dvoch tiel, ktoré sa navzájom počúvajú a čítajú. Ak sú obaja tanečníci prítomní, ucítia, že ich pohyb v tanci vedie akási spoločná energia, ktorá sa vytvorí medzi nimi a strhne ich sebou. Potom, myseľ už len pozoruje, čo sa deje a kde ju telo v improvizácií vedie. Nastáva bezčasovosť.“
Kde: Foajé, Štefániková 16 Kedy: 26.10 o 9:30hod/ priestor je k dispozícií od 9 hod, pre individuálne rozcvičenie, začíname presne v pol:) Čo so sebou:príjemné teplé oblečenie v ktorom môžte byť aj v kontakte so zemou, hrubé ponožky, podložku Cena: 4 eurá
Gregor Valentovič sa ako čerstvý absolvent hranej réžie na bratislavskej VŠMU zúčastnil tohtoročného karlovarského festivalu v sekcii venovanej vychádzajúcim talentom Future Frames s magisterským filmom Kid. Po slovenskej premiére na Cinematiku ho premietneme vo Foajé a s Gregorom sa porozpráva Roberta Tóthová. Nielen o mumblecore, o tom, čo a kto ho inšpiruje, aké mal podmienky na realizáciu počas štúdia, aké vyhliadky na uskutočnenie autorských projektov má absolvent filmovej tvorby, ale aj o tom, čo momentálne pripravuje. Gregor dokáže zo záchvevov zdanlivej banality veľmi presne vyabstrahovať nevšedné odlesky a drámu medzi riadkami každodennosti, ktorá sa diváka chtiac-nechtiac dotýka estetizuje bez náznaku maniéry. Zaujal už filmom Skúška (2016) a vo Foajé premietneme aj jeho menej známe študentské filmy Čína a Pamäte.
Príď do Foajé prevetrať svoj šatník a vnes do neho už pomaly jesenný vánok. 🙂 Oblečenia je na svete dosť, načo nakupovať, poď vymieňať!
Ak máš v svojom šatníku kúsky, ktoré si si už druhú jar po sebe neobliekla/kol, je čas priniesť ich na náš swap a vymeniť za niečo, vďaka čomu nebudeš mať pociť, že zas nemáš čo na seba.
Foajé je kultúrno-komunitné centrum, ktoré ti okrem bohatého umeleckého programu prináša aj komunitné podujatia s cieľom oživiť Štefánikovu ulicu a jej okolie. Zároveň ti bližšie predstavíme všetky subjekty, ktoré v priestoroch Foajé sídlia – Amnesty International Slovakia, BRaK – Bratislavský knižný festival, Kapitál – angažovaný mesačník a Fest Anča.
Hororové stredy sú cyklom filmových prednášok a projekcií pre fanúšičky a fanúšikov filmovej hrôzy, v ktorom dvojica – režisér Peter Czikrai & scenárista Peter Balko – prinesie raz mesačne zaprášený hororový klenot do najmenšieho bratislavského kina Foajé.
Po letnej prestávke sa pozrieme bližšie na folk horor, zasadený do izolovaného vidieckeho prostredia a skúmajúci tenké hranice medzi kresťanskými dogmami a pohanskými rituálmi. Neoficiálny subžáner sa formoval na prelome 60. a 70. rokov vo Veľkej Británii a svojou rurálno-okultnou atmosférou dodnes inšpiruje výtvarníkov, hudobníkov či filmárov, naposledy režiséra Ariho Astera (Hereditary) v snímke Midsommar.
Film The Blood on Satan´s Claw britského režiséra Piersa Haggarda z roku 1971 tvorí spoločne so slávnejšími kolegami The Wicker Man a The Witchfinder General nesvätú trojicu cinefilského, folk-hororového univerza. Čaká nás prechádzka ponurou krajinou 17. storočia, pristavíme sa pri mystickom kulte, pokocháme sa lebkami, krvou i nahotou a nevynecháme ani samotného diabla.
